Prezidentské voľby, marec 2014

Jozef Mak ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky

Predstavme si Jozefa Maka ako nováčika v slovenskej politike. Na svojom konte nemá doposiaľ žiaden svetoborný úspech, o čom svedčí aj jeho predvolebný slogan: 

,,Slovensko. Asi milujem. Alebo asimilujem?"

Z môjho skromného pohľadu bežného občana od tohto politika nič veľké čakať nemôžeme. Myslím si, že by za nič nezvyčajné nepovažoval ani to, keby sa o Slovensko mal deliť s ďalšími dvomi prezidentmi. Časom by si zvykol a aj keď by možno sám v duchu spokojný nebol, jeho povaha by nad ním zvíťazila a nič by pre svoje blaho a blaho svojej krajiny neurobil. Preto by sme svoje drahocenné hlasy mali venovať niekomu silnejšiemu a schopnejšiemu...

Teddy (Bear)

Teddy (Bear)

 Tak som absolvovala ďalšie čítanie veľmi zaujímavej poviedky od pána Salingera. Spočiatku som bola prekvapená že má celkom jednoduchý dej, samozrejme len prvých pár strán. Už po chvíli sa prejavil autor v celej svojej kráse :) Príbeh o chlap(c)ovi, o ktorom som sa okrem vzhľadu toho veľmi veľa nedozvedela. Vzhľadom nevýrazný, miestami možno až zanedbaný. Avšak rozumom ďaleko, ďaleko možno aj pred poprednými filozofmi. Miestami mi jeho rozprávanie prišlo až príliš zložité, psychologické až filozofické. Občas to podľa mňa zaváňalo až veštectvom. Žiadna významnejšia zápletka, či konflikt. No aj tak som po prvom prečítaní ostala sedieť s otvorenými ústami a neveriackym pohľadom. Tento autor ma samozrejme nesklamal a záver nechal otvorený. Veľmi by som sa chcela dozvedieť viac. Čo symbolizoval výkrik, komu patril, čo sa stalo s Teddym a ostatnými? O tom môžem tak akurát premýšľať. Určite, tak ako aj predchádzajúcu poviedku, môžem toto dielo len vrelo odporúčať. A to hlavne náročnejším čitateľom :)

Banánové rybičky

Tak tento príspevok som sa rozhodla venovať recenzii na mno prečítané dielo od Salingera a to konkrétne dielo ,,Deň ako stvorený pre banánové rybky" S týmto dielom som sa už v minulosti stretla na literatúre v deviatom ročníku, kde sa to zaraďovalo medzi povinnú literatúru.
Ak mám pravdu povedať tak som si toto dielo musela prečítať viackrát. Po prvom prečítaní som ostala pozerať do monitoru a nevedela som si dať dve a dve dokopy. Nevedela som, či som tomu nepochopila iba ja, alebo je to dielo písané tak, aby si ho čitateľ musel prečítať minimálne dvakrát. Tak som si to prečítala druhýkrát a začínala som tomu rozumieť. Hlavný hrdina bol po návrate z vojny, čo už veľa naznačilo o jeho charaktere. Ako každý vojak, ktorý si niečim takým prešiel bol poznačený nielen telesne, ale hlavne psychicky. Nedokázal sa začleniť do spoločnosti, čo rovnako vzbudzovalo strach a obavy rodičov jeho manželky. Tento strach bol však podľa môjho názoru určite oprávnený, aj keď som bližšie nevedela, či niekedy predtým Seymour napadol Muryel aj fyzicky. Preto som možno aj ľutovala, že som sa nedozvedela, čo sa stalo predtým. Myslím, že v tomto diele ja veľa skrytého medzi riadkami, za niečím iným. Avšak veľmi sa mi páčilo rozprávanie o banánových rybkách, za ktorými boli skrytý majetnícki a chamtiví ľudia, ktorí sú ochotní kvôli svojej pažravosti aj zomrieť, než aby sa niečoho vzdali. Samozrejme ma, a to určite nie ako jedinú, prekvapil záver diela. Všetko vyzerá v poriadku... Pláž, slnko, more. Avšak jeden duševne zlomený človek v hotelovej izbe so zbraňou v ruke. Asi mu to pripadalo ako jediné alebo najjednoduchšie riešenie. To už každý musí posúdiť podľa seba. Avšak odporúčam všetkým, ktorí nečítajú len tak z nudy, ale hlavne čítajú pre svoj vlastný osobnostný rozvoj, a snažia sa si z každého diela zobrať niečo do života.

Tak a som tu už aj ja :)

Vitajte v mojom blogu. Pohodlne sa usaďte, položte vedľa seba balíček niečoho nízkokalorického, ako napríklad čipsov alebo pukancov, a pustite sa do čítania mojich príspevkov. Na úvod, ako slušnosť káže, by som sa rada predstavila. Volám sa Agáta. Nezvyčajné meno, ja viem, často sa s týmto názorom stretávam. No ja som vždy rada vytŕčala z radu :) Žijem v dedine, kde každý pozná každého, a ako to už v správnych číro slovenských dedinách býva, keď mama zbije svojho syna na jednom konci dediny, na druhom konci ho už naháňala so sekerou po dvore. Kto nezažije, nepochopí. Bývam so svojou rodinou v domčeku v dosť rušnej časti dediny.Mám dvoch súrodencov, ktorých avšak skôr zaraďujem do sekcie DOMÁCE ZVIERATÁ. Ale inak spolu veľmi dobre vychádzame. Obaja rodičia sú prácou zaujatí a plnohodnotne zamestnaní. Tak toľko na úvod, pustite sa do komentovania, zdieľania a ohovárania :D Veľa šťastia :)